Linux: Rozdźěl mjazy wersijami

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
Derbeth (diskusija | pśinoski)
mě, grafiske pówjerchy
Derbeth (diskusija | pśinoski)
wuglěd, instalacija software
Rědka 8:
Mě ''Linux'' póchada wót awtora Linux-kernela, Fina [[Linus Torvalds|Linusa Torvaldsa]], kenž dotychměst nawjedujo wuwiśe kernela.
 
== Wuglěd ==
<gallery caption="Pśikłady">
Dataja:GNOME Shell.png|[[GNOME]] 3
Dataja:KDE Plasma Desktop 4.9.png|[[KDE]] 4
Dataja:Unity 5.12 on Ubuntu 12.04.png|[[Unity]]
Dataja:XFCE-4.8-Desktop.png|[[Xfce]]
Dataja:Linux Mint 15 Cinnamon.png|[[Cinnamon]]
Dataja:E17 screenshot.jpg|[[Enlightenment]]
Dataja:Bash screenshot.png|[[Bash]] (cysto tekstowy interface)
</gallery>
Na rozdźěl k wjele komercielnym systemam, njewobstoj jaden zunificěrowany grafiski pówjerch za Linux, dokulaž Linux njejo mócnje zwězany z takim pówjerchem (móžne jo instalěrowaś system bźez njogo a jano w tekstowem interface źěłaś − na pśikład na serwerach). Popularne grafiske pówjerchy su [[KDE]] a [[GNOME]], kenž njejsu specifiske za Linux, ale źěłaju na wjele unix-pódobnych systemach. Wobstoj teke wjele drugich grafiskich pówjerchow o wšakorakim wuglědanju. Zwětšego jadna distribucija wubjerjo za sebje jaden pódprěty grafiski pówjerch, su pak distribucije, kótarež daju wužywarjom liche wuzwólenje.
 
== Software ==
Na zachopjeńku instalacija nowej software jo se wótměwała z wužyśim [[kompilacija|kompilaciji]] [[žrědłowy kode|žrědłowego koda]] programa, a źěłowe rědy za kompilaciju su byli wažne źěle systema. Někótare distribucije su stwórili swójske formaty ''binarnych paketow'', to wuznamjenijo paketow z kompilěrowanymi programami. Něnto wjele distribucijow dajo móžnosć lažkej instalaciji nowej software pśez ''managera paketów'', kótaryž grafiski pokazujo pakety a awtomatiski je wólodujo a konfigurěrujo, tak až wužywaŕ njemusy rozměś techniskich detailow. Zasej jo pak móžne, programy direktnje z žrědłowego koda instalěrowaś, ga njewobstoj binarny paket za danu distribuciju abo wužywaŕ co optiměrowaś program za swój Computer.
 
Popularne formaty binarnych paketow su [[deb]] (stwórjony za distribuciju [[Debian]], teke wužywany na pś. wót [[Ubuntu]]) a [[RPM]] (stwórjony za [[Red Hat]], teke wužywany na pś. wót [[Fedora]], [[SUSE]], [[CentOS]] a [[Mandriva]]). Zwětšego jadna distribucija wužywa jano jaden format binarnych paketow, jo pak móžne konwertěrowanje mjazy formatami. Paket w danem formaśe pśigótowany za jadnu distribuciju móžo źěłaś w drugej distribuciji, pak njama k tomu garantiji we wšych padach. Za formaty wobstoj wjele programow za zastojanje paketami - ako grafiske, tak teke tekstowe.
 
Su distribucije, źož do togo casa instalacija software wótměwa se pśedewšym z žrědlowego koda. Tak jo na pś. w [[Gentoo]], kenž specielnje spěchujo taku wašnju źěła.
 
[[Kategorija:Lichotna software]]